Špeciál o bobuľovinách: Všetko o zázračných plodoch

S viac ako 1 000 odrodami sa jahody líšia tvarom, farbou, veľkosťou, chuťou, obdobím zberu a mnohými ďalšími vlastnosťami. Pre tých, ktorí radi mlsajú, sú jahody perfektnou voľbou: s obsahom vody presahujúcim 90 percent sú plody mimoriadne nízkokalorické a zdravé, pretože obsahujú veľa vitamínu C, kyseliny listovej, železa a vápnika. Mimochodom, z botanického hľadiska sa v prípade jahôd vlastne nejedná o bobuľoviny, ale o zväčšené kvetné dno; skutočnými plodmi sú totiž žlté zrnká na povrchu.

Jahody sa podľa začiatku kvitnutia a zrelosti delia na skoré a neskoré odrody. Pre pestovanie je ďalej dôležité, či ide o jednorazovo plodiace alebo stále plodiace odrody. Jednorazovo plodiace odrody ako Bogota, Elvira alebo Havelland rozvíjajú svoje kvety iba na jar. Neustále plodiace odrody, napr. Machern alebo Ostara, naopak kvitnú aj počas dlhších letných dní. Ak teda chcete zberať úrodu po dlhú dobu, mali by ste pestovať rôzne odrody. Platí pritom: Čím skôr rastliny zasadíte, tým lepšie. Rastliny, ktoré majú plodiť v budúcom roku, sa totiž vysádzajú už v období od augusta do októbra. Ak ich zasadíte neskôr, úroda bude menšia. Ideálna vzdialenosť medzi rastlinami je 30 cm.

Ríbezle patria do čeľade ríbezlovitých a sú mimoriadne odolné. Žiarivo červené bobule usporiadané do strapcov sú trochu kyslé, ale ako džem alebo na koláči chutia výborne. Okrem toho sú plné vitamínu C. Ešte zdravšie a aromatickejšie sú čierne ríbezle: zlepšujú priepustnosť kapilár a znižujú tak riziko infarktu. Pre milovníkov ríbezlí, ktorí radi jedia ovocie v surovom stave, existujú aj bezfarebné odrody so sladkou chuťou, ako sú odrody Primus alebo Weisse Versailles.

Pokiaľ ide o stanovište, ríbezle sú pomerne nenáročné a spokojia sa s tienistým aj polotienistým miestom. Plody ríbezlí však naplno rozvinú svoju arómu až vtedy, ak dozrievajú na slnku a sú vedľa seba vysadené aspoň dve rôzne odrody.

Maliny delíme na dve hlavné skupiny: letné a jesenné.

Výhodou jesenných malín je, že dozrievajú v neskoršej fáze roka, a sú preto v bezpečí pred malinovým chrobákom, ktorý napadá maliny. Letné odrody zase poskytujú o niečo väčšiu úrodu a ich plody majú tiež vyššiu kvalitu.

Keďže malinový ker môže dorásť až do výšky dvoch metrov, je vhodné umiestniť na záhon drôtenú konštrukciu pre popínavé rastliny. Jednotlivé rastliny vysádzajte na záhon pozdĺž konštrukcie v približne polmetrovej vzdialenosti medzi jednotlivými rastlinami. Ideálny čas na výsadbu je začiatok októbra. Maliny uprednostňujú slnko, dobre sa však vyvíjajú aj v polotieni. Dôležité je, aby bolo miesto chránené pred vetrom. Rastliny potrebujú kyprú pôdu bohatú na živiny; maliny zle znášajú premokrenie.

Ostružina vďačí za svoje meno tŕňom na výhonkoch, ktoré používa ako oporu pri šplhaní. Jej názov je preto odvodený od slova „ostruha“.

Ostružiny rastú najlepšie na slnečných miestach – vďaka ich úponkám je na výsadbu ideálna južná stena domu. Prípadne sa môžu popínavé ostružiny opierať o opornú konštrukciu. Zasaďte ich asi o 5 cm hlbšie, ako sú zasadené v kvetináči, aby ste podporili tvorbu nových výhonkov. Existujúce výhonky následne skráťte na dĺžku asi 30 cm. Pôda by nemala byť príliš ľahká, mala by byť bohatá na humus a dobre priepustná. Vhodnejšie sú skôr miesta chudobné na vápnik s hodnotami pH medzi 5,5 a 6,5.

Ostružiny sú dvojročné rastliny. To znamená, že v prvom roku vyrastú mladé výhonky a v druhom roku na týchto výhonkoch vyrastú bočné výhonky. Ak sa vytvorilo dosť mladých výhonkov, môžete ich na konci apríla alebo začiatkom júna odrezať. Na každej rastline nechajte asi šesť mladých výhonkov – v nasledujúcom roku budú rodiť plody. Od októbra by sa staré, dvojročné výhonky mali odrezať tesne pri zemi.