Špenát

Hoci špenát (Spinacia oleracea) nie je u mnohých detí práve obľúbený, pestovanie tejto listovej zeleniny vo vlastnej záhrade má hneď niekoľko výhod: Čerstvý špenát chutí skvele nielen v šalátoch! Môže slúžiť aj ako náplň na pizzu, do lahodných špenátových lasagní alebo ako príloha k zemiakom a lososovi. Špenát je navyše dobrým zdrojom kyseliny listovej, draslíka a horčíka. Okrem toho je špenát veľmi nenáročný na starostlivosť, a preto sa výborne hodí pre začiatočníkov v pestovaní zeleniny.

Táto listová zelenina pochádza pôvodne z juhozápadnej Ázie. Odtiaľ sa pravdepodobne v 8. storočí dostala do Španielska, než si získala obľubu aj v ostatnej Európe. Zatiaľ čo v minulosti prevládali najmä odrody špenátu so špicatými listami, dnes prevládajú odrody s okrúhlymi listami, pretože zvyčajne poskytujú vyššie výnosy.

Celkovo existuje veľké množstvo odrôd špenátu. Aby sme sa v tom nestratili, môžeme túto listovú zeleninu najprv rozdeliť podľa obdobia zberu. Jarný a jesenný špenát sa preto obzvlášť dobre hodí ako predpestovaná alebo následná plodina, pretože táto zelenina potrebuje relatívne málo živín. Príkladom jarného aj jesenného odrodu je napríklad špenát „Butterfly“. Je ideálny pre všetkých netrpezlivých záhradníkov, pretože rastie mimoriadne rýchlo. Naopak, stará anglická odroda „Viktoria“ si vyžaduje dlhšie čakanie, ale na oplátku poskytuje mimoriadne veľa chutných listov.
Zatiaľ čo jesenný alebo jarný špenát pri letných teplotách pomerne rýchlo vyrastie do výšky, letný špenát znáša teplé počasie relatívne dobre. Je preto vhodný aj na pestovanie v lete. Medzi obľúbené odrody patria napríklad „Bloomsdale“ alebo „Gamma“.
Ani pri chladnejších teplotách sa nemusíte vzdať čerstvých vitamínov: zimný špenát, ako sú odrody „Prickly Winter Spinach“ alebo „Winterriesen Verdil“, je do určitej miery mrazuvzdorný a po prečkaní zimy ho možno zberať obzvlášť skoro v novom roku.

Ak chcete pestovať špenát, pri výbere miesta by ste rozhodne mali zohľadniť, že špenát vytvára kolovité korene, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 30 centimetrov. Aby sa mohol v pôde bez problémov „rozprestrieť“, mala by byť pôda aj v hlbších vrstvách kyprá a priepustná. Ak chcete špenát pestovať na balkóne, odporúčame preto veľký, hlboký kvetináč. Špenát navyše uprednostňuje pôdu bohatú na humus a živiny.
Špenát sa najlepšie darí na slnečnom až polotienistom mieste. Koľko slnka znesie, závisí od odrody a ročného obdobia. Kým zimný špenát ocení pár teplých slnečných lúčov, letný špenát rastie lepšie, ak je umiestnený na mierne tienistejšom mieste.

Ak nemáte vlastnú záhradu, ale napriek tomu by ste chceli pestovať špenát, môžete túto zeleninu zasadiť do kvetináča. Dôležité je vybrať nádobu s odtokovými otvormi, ktorá je dostatočne hlboká, aby sa špenát mohol rozrásť. Aby mali hlavné korene dostatok priestoru, mal by mať kvetináč objem aspoň tri litre. Aby ste zabránili zamokreniu, najprv nasypte do kvetináča drenážny materiál, napríklad pemzu. Na ňu nasypte kvalitnú zeminu pre zeleninu, ako je napríklad COMPO ORGANIC Substrát pre paradajky a zeleninu.

Alternatívne môžete špenát pestovať aj vo vyvýšenom záhone. Tam majú dlhé korene spravidla dostatok miesta. Systém vyvýšeného záhonu pozostávajúci zo štyroch vrstiev zabraňuje zamokreniu a vytvára vhodné podmienky na pestovanie zeleniny. Aby ste zabezpečili dostatok živín, môžete jednotlivé vrstvy doplniť kvalitným kompostom, ktorý zároveň zlepšuje štruktúru pôdy a podporuje zdravý rast rastlín. Listová zelenina sa vysádza rovnako ako na bežnom záhradnom záhone.

Špenát si môžete buď kúpiť ako malé sadenice a vysadiť do zeme, alebo si túto zeleninu jednoducho zasiať sami. V závislosti od odrody sa špenát môže siať od apríla do začiatku novembra.

1. Najskôr pripravte pôdu na výsev. Na to pôdu dobre prekyprite a odstráňte burinu. Ak máte skôr ťažkú záhradnú pôdu, najlepšie je do nej primiešať trochu piesku. Ak je pôda piesčitá a chudobná na živiny, môžete ju obohatiť trochou záhradného kompostu.
2. Semená špenátu vysievajte do riadkov. Medzi riadkami by mala zostať medzera 15 až 20 centimetrov a optimálna vzdialenosť medzi jednotlivými semenami je asi päť centimetrov, aby mali rastliny dostatok priestoru na rast. Potom semená zasypte trochou zeminy a dobre ich utlačte.
3. Na záver semená opatrne zalejte – najlepšie jemným prúdom vody. Ak je ešte veľmi chladno, na ochranu špenátu sa dobre hodí fóliový tunel alebo trochu netkanej textílie. Prvé klíčky sa objavia približne za jeden až dva týždne. Zvyčajne rastú tak rýchlo, že po troch až štyroch týždňoch si začnú navzájom prekážať a je potrebné ich trochu preriediť. Na tento účel môžete jednoducho zozbierať niekoľko malých lístkov ako „mladý špenát“.

Špenát je najmä počas klíčenia rastlina, ktorá potrebuje veľa vody. Pôdu preto udržiavajte rovnomerne vlhkú. Aj neskôr sa môže rýchlo stať, že táto listová zelenina vyschne. Pravidelné polievanie je preto nevyhnutné pre bohatú úrodu špenátu. Najlepšie je polievať rastlinu dopoludnia, aby mala po celý deň dostatok vody. Pri polievaní dávajte pozor, aby sa listy pokiaľ možno nenamočili. Tým zabránite rýchlemu napadnutiu plesňovými chorobami. Aby ste najmä v lete zabránili nadmernému odparovaniu vlhkosti z pôdy, môžete medzi riadkami rastlín rozložiť trojcentimetrovú vrstvu mulču.

Špenát patrí medzi takzvané rastliny s nízkymi nárokmi na živiny, a preto nepotrebuje nijak zvlášť veľa živín. Práve naopak: Prehnojenie spôsobí, že špenát vytvorí len veľmi mäkké listy s nízkym obsahom vitamínov a bude mať sklon k tvorbe stoniek. Stačí preto, ak pri výsadbe použijete výživný substrát pre zeleninu alebo do pôdy zapracujete organické dlhodobé hnojivo s ovčou vlnou – špenát bude potom dostatočne zásobený všetkými potrebnými živinami. Alternatívne môžete špenát podporiť tekutým hnojivom pre ovocie a zeleninu – pretože úplne bez živín to tiež nejde! Nedostatok živín spoznáte okrem iného podľa žltých listov alebo stagnujúceho rastu.

Akonáhle listy dorastú do veľkosti približne štyroch centimetrov, môžete špenát zberať ako „baby špenát“. Ten je jemnejší a má miernejšiu chuť, a preto sa obzvlášť hodí do šalátov alebo na chlieb. Po približne šiestich až ôsmich týždňoch by listy mali dosiahnuť svoju plnú veľkosť. Ak chcete čerstvý špenát zbierať opakovane, zbierajte len potrebné listy a v zemi nechajte listové srdiečko. Tak môže zelenina opäť vyrásť. Zberajte najlepšie v slnečných dňoch popoludní alebo večer, keď listy obsahujú menej dusičnanov.

Čerstvý špenát chutí najlepšie. Keďže listy rýchlo vädnú, zeleninu zbierajte pokiaľ možno v ten istý deň, v ktorý ju budete spracovávať. Listy môžete tiež zabaliť do vlhkej utierky a uložiť do chladničky – aj tak však špenát zvyčajne zvadne po dvoch až troch dňoch. Ak sa vám podarí mimoriadne bohatá úroda, listovú zeleninu najlepšie blanšírujte a potom zmrazte.

Špenát z vlastnej záhrady sa dá pripraviť mnohými spôsobmi: či už klasicky ako špenát so smotanou alebo listový špenát, rozmixovaný do zeleného smoothie alebo v pikantnej torte – špenát je skutočne všestranný talent.

Špenát je v podstate veľmi odolný, takže choroby a škodcovia nepredstavujú takmer žiadny problém. Slimáky ho však majú radi rovnako ako my. Pomocou bariéry proti slimákom môžete zeleninu pred týmito škodcami chrániť už vopred.
Okrem toho môže dôjsť k napadnutiu repnou muškou. Tá kladie vajíčka na spodnú stranu listov. Vyliahnuté larvy sa prežierajú špenátom, takže listy už nie sú príliš chutné.

Ak je špenát vysadený na skôr tienistom mieste, kde takmer nefúka vietor, alebo v skleníku, môže sa objaviť múčnatka. Túto plesňovú chorobu spoznáte podľa svetlých škvŕn na listoch rastliny a takzvaného plesňového povlaku na spodnej strane listov. Akonáhle je listová zelenina napadnutá, nesmie sa už konzumovať. Preto je nevyhnutné tejto chorobe predchádzať pravidelným vetraním v skleníku alebo pod fóliovým tunelom.