Baklažán

Baklažán pochádza z Východnej Indie, kde sa pestuje už 4000 rokov. Najznámejšie sú pravdepodobne lesklé tmavo fialové baklažány, ktoré nájdete aj vo väčšine supermarketov. Okrem klasických tmavých plodov hruškovitého tvaru však môžete nájsť aj mnoho ďalších odrôd baklažánov najrôznejších tvarov a farieb. Existujú napríklad podlhovasté alebo vajcovité baklažány v zelenej, žltej, červenej alebo bielej farbe. Obzvlášť nápadné sú aj mramorované plody.
V Európe je baklažán dôležitou súčasťou stredomorskej kuchyne už od 15. storočia. Okrem Španielska sú hlavnými oblasťami pestovania aj krajiny ako Čína, India a Turecko. Všetky majú jedno spoločné: dostatok slnečného svitu a vysoké teploty – raj pre baklažán, ktorý miluje teplo!

Baklažán je skutočný milovník slnka. Bez teplého a slnečného miesta sa mu nedarí. Pri teplotách 15 stupňov alebo nižších sa necíti dobre, čo sa odráža aj na jeho raste. Má tiež rád ochranu pred vetrom a dažďom. Ak teda chcete baklažán vysadiť na záhrade, mali by ste mu vybrať miesto pred chránenou južnou stenou alebo na krytom balkóne orientovanom na juh. Problém máte vyriešený, ak môžete baklažán pestovať v skleníku. V ňom totiž môže optimálne rásť pri teplote 20 až 25 stupňov. Je však dôležité, aby ste pravidelne vetrali, pretože teploty vyššie ako 30 stupňov naopak spomaľujú rast. Okrem toho sa pri zatvorených oknách v skleníku zvyšuje vlhkosť, čo baklažán vôbec nemá rád – a to aj preto, že to podporuje plesňové ochorenia. Pravidelné vetranie je preto nevyhnutné! Pri výsadbe baklažánu platí aj nasledovné: medzi jednotlivými rastlinami nechajte dostatočný priestor, aby mohol vzduch medzi baklažánmi cirkulovať.

Baklažán rastie najlepšie v kyprenej pôde bohatej na humus, ktorá sa rýchlo ohrieva. Vhodné sú napríklad hlinité alebo mierne piesočnato-hlinité pôdy. Baklažán možno pestovať aj v pestrej zmesi s inými zeleninovými rastlinami alebo bylinkami. Vždy je potrebné dbať na to, aby mal baklažán dostatok priestoru na rast a nebol vytláčaný inými bujnejšími rastlinami.

Baklažán si dáva na čas, kým je pripravený na zber. Preto by ste mali byť trpezliví a vysievať baklažán už v polovici februára.

Ako na výsev baklažánu:

Na výsev budete potrebovať nádobu, napríklad nepriehľadnú misku, staré kelímky od jogurtu alebo malé kvetináče, a špeciálny substrát s nízkym obsahom živín.

1. Do nádoby nasypte substrát a jemne ho utlačte. Pred výsevom baklažánu môžete pôdu poliať, aby bola dobre zvlhčená.
2. Teraz rozložte semená na zeminu. Dbajte na to, aby semená mali dostatok priestoru na svoj vývoj.
3. Semená teraz zasypte niekoľkými milimetrami substrátu a znovu ich zalejte. Môžete použiť rozprašovač alebo kanvicu s rozprašovacím nástavcom, aby ste zabránili vyplaveniu semien.
4. Na zvýšenie vlhkosti a tým aj podporu klíčenia semien môžete použiť skleník alebo misku so semenami zakryť potravinárskou fóliou, do ktorej ste predtým vyrobili malé otvory.

Aby semená baklažánu vyklíčili, potrebujú teraz vlhkosť a teplo. Preto dbajte na to, aby bola pôda stále mierne vlhká a teplota sa pohybovala medzi 20 a 25 stupňami. Prvé klíčky sa zvyčajne objavia po piatich až 14 dňoch.

Tip: Ak vo februári ešte nesvieti slnko, odporúčame použiť lampu na rastliny.

Presádzanie baklažánu:

Približne o štyri týždne neskôr sa zvyčajne vytvorí prvý skutočný pár listov. Teraz je čas presadiť malé rastlinky, t. j. vybrať ich zo siatej misy a samostatne zasadiť do väčších kvetináčov. Najlepšie je použiť kvetináč s priemerom deväť až dvanásť centimetrov a naplniť ho substrátom na zeleninu bohatým na živiny, aby mali baklažány dostatok živín pre svoj rast. Teraz opatrne vyberte rastlinky baklažánu zo zeme spolu s koreňovými balmi – na pomoc si môžete vziať aj presádzací kolík alebo ceruzku – a umiestnite ich do nového kvetináča. Po zasadení je potrebné baklažán pevne pritlačiť a starostlivo poliať. Potom ho vráťte späť na svetlé miesto na parapete.

Baklažány môžete vysádzať až od polovice mája, po sviatku ľadových mužov. Ak je už koncom apríla teplota 23 alebo 24 stupňov, môžete malé baklažány cez deň vysadiť vonku, aby si zvykli na nové prostredie. Ideálne je slnečné miesto, hoci spočiatku je potrebné vyhnúť sa priamemu poludňajšiemu slnku. Táto aklimatizácia sa odporúča aj pre mladé rastliny. Až v máji prestanú predpovedať nízke teploty a mladé baklažány sa v starom kvetináči dobre zakorenia, môžete ich konečne vysadiť vonku!

Baklažán potrebuje na dobrý rast dostatok priestoru. Preto by ste mali na záhrade alebo v skleníku vyčleniť pre jednu rastlinu plochu aspoň 40 x 40 cm. Pred výsadbou baklažánu pripravte pôdu. Trochu ju prevzdušnite a pridajte do nej hnojivo s pomalým uvoľňovaním živín alebo kompost. Tým zabezpečíte, že rastlina bude od samého začiatku dobre vyživovaná. Potom umiestnite baklažán do výsadbovej jamy a pôdu utlačte. Na záver stačí sadenicu poliať.

Ak máte slnečný balkón alebo terasu, baklažán môžete pestovať aj v kvetináčoch. Aj v tomto prípade platí, že rastlina potrebuje priestor. Kvetináč, do ktorého baklažán zasadíte, by preto mal mať objem aspoň 10 litrov. Venujte pozornosť informáciám na štítku rastliny. Existujú aj malé odrody baklažánu, ktorým stačí menej priestoru. Bez ohľadu na veľkosť musí mať kvetináč odtokové otvory, aby mohla voda odtekať. Dobrou drenážou môžete tiež zabrániť premočeniu. Na to stačí na dno kvetináča umiestniť hlinené črepy alebo keramzit. Potom kvetináč naplňte kvalitným zeleninovým substrátom bohatým na živiny a zasaďte do neho baklažán.

Baklažán je mimoriadne náročná rastlina na vodu. Pravidelné polievanie je preto nevyhnutné, aby ste mohli zberať chutné plody. Ak baklažán nedostane dostatočné množstvo vody, nebude vytvárať veľké plody podľa vašich očakávaní. Vrstva mulču na pôde zabezpečí, že sa odparí menej vody, a baklažán tak zostane dlhšie zásobený vodou. Rovnako ako paradajky, ani rastliny baklažánu nemajú rady vodu na listoch a plodoch – preto vždy polievajte priamo na pôdu.

Napriek vysokej potrebe vody je baklažán citlivý na trvalú vlhkosť. To znamená, že je potrebné za každú cenu zabrániť premočeniu, aby sa predišlo hnitiu koreňov. To je dôležité najmä pri pestovaní v nádobách. Prebytočná voda by sa mala z kvetináča vždy odstrániť – alebo by mala mať možnosť odtekať otvormi.

Baklažán má rád pôdu bohatú na živiny, preto môžete pred výsadbou do pôdy v skleníku zapracovať kvalitný záhradný kompost. Organické hnojivo pre zeleninu s pomalým uvoľňovaním živín, ako je napríklad COMPO Dlhodobé hnojivo pre paradajky s ovčou vlnou, je ideálne pre dlhodobý prísun živín až po dobu piatich mesiacov. Potreba živín je vysoká najmä vo fáze rastu a kvitnutia. Preto je potrebné zabezpečiť nepretržitý prísun živín, najmä u výživovo náročných rastlín pestovaných v nádobách. Najlepší spôsob, ako toho dosiahnuť, je použitie tekutého hnojiva pre ovocie a zeleninu, ktoré primiešate do zálievkovej vody a aplikujete približne raz za štrnásť dní.

Mimochodom: baklažán vykazuje akútny nedostatok živín napríklad tým, že mu žltnú listy. Vtedy je najvyšší čas siahnuť po hnojive!

Zrelosť a pripravenosť baklažánov na zber spoznáte podľa ich žiarivej farby a lesklej šupky. Plod môžete tiež jemne stlačiť prstom – ak sa vráti do pôvodného tvaru, je pripravený na zber. Baklažán zbierajte tak, že plod odrežete spolu s kvetným kalichom a niekoľkými centimetrami stopky. Baklažány chutia najlepšie ihneď po zbere. Prípadne ich môžete niekoľko dní skladovať na chladnom mieste, ale nie v chladničke. Ak ich chcete uchovať dlhšie, dbajte na to, aby v ich blízkosti neboli skladované jablká ani paradajky, pretože tie uvoľňujú zrejúce plyny, ktoré spôsobujú rýchle prezretie baklažánov.

Náš tip: Na zníženie horkosti môžete plátky baklažánu poriadne posoliť. Asi po 30 minútach plátky znovu opláchnite a potom ich vyprážte alebo upečte.