Paradajky

Či už v polievkach, omáčkach, šalátoch alebo len na občerstvenie medzi jedlami: Všestrannosť klasických paradajok je ťažko prekonateľná inou zeleninou. Táto zdravá rastlina sa stáva čoraz obľúbenejšou nielen medzi nadšencami varenia, ale aj medzi amatérskymi záhradkármi. Pestovanie paradajok je nielen zábavné, ale táto červená zelenina sa vďaka vysokému obsahu karotenoidu lykopénu považuje za jednu z najzdravších druhov zeleniny na pestovanie doma. Ukážeme vám, ako si túto chutnú zeleninu môžete jednoducho vypestovať v záhrade alebo na balkóne – od výsevu až po zber!

Paradajky (Solanum lycopersicum), známe aj ako "paradajkové jablká", patria do čeľade baklažánovitých. Táto plodová zelenina, ktorá pôvodne pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky, sa ako prvá začala pestovať v 16. storočí. Pôvodne sa používala ako okrasná rastlina vďaka svojim krásnym červeným plodom podobným paradajkám. Neskôr sa paradajka dostala aj do našich kuchýň. Boli vyšľachtené nové kultivary čoraz výnosnejších odrôd. Dnes existuje niekoľko tisíc odrôd paradajok.

Rajčiaky majú nielen rôzne tvary, farby a veľkosti, ale vďaka svojej rozmanitej chuti, od sladkej a ovocnej až po výraznú a aromatickú, majú aj široké využitie v kuchyni.

Paradajky sa delia podľa formy plodu alebo rastu: existujú napríklad tyčinkové paradajky, kríčkové paradajky, jedlé paradajky, koktailové paradajky a cherry paradajky. Kým tyčkové paradajky majú dlhú hlavnú stonku a potrebujú oporu, kríčkové paradajky majú rozvetvený, hustejší rastový habitus a nerastú príliš vysoko. Preto sú ideálne na pestovanie vo vyvýšených záhonoch alebo na balkónoch. Čerešňové paradajky majú malé, okrúhle plody, ktoré sú skvelé na občerstvenie, zatiaľ čo jedlé paradajky majú obrovské plody a štipľavú chuť. Zaujímavým doplnkom domácej záhrady sú aj netradičné paradajky, ako napríklad zelené zebra paradajky alebo tmavohnedé či ružové cherry paradajky. V závislosti od odrody môžu rastliny paradajok dosiahnuť výšku od 20 cm do dvoch metrov. Od mája zeleninu zdobia pekné žlté kvetenstvo, ktoré s obľubou navštevujú včely medonosné, čmeliaky a iný hmyz. Obdobie zberu tejto plodovej zeleniny, ktorá sa pestuje ako jednoročná, trvá až do prvých chladných jesenných nocí.

Pri pestovaní paradajok si môžete kúpiť malé sadenice alebo pestovať paradajky priamo zo semien. Najlepší čas na výsev je marec. Na pestovanie vonku sú ľadoví muži konečným dňom pre milovníkov zeleniny. Sadenice, ktoré sú citlivé na mráz, môžete v polovici mája presunúť von, kde sa vytvoria chutné plody.

Dni sa predlžujú a noci sa otepľujú – je čas zasadiť vlastné alebo kúpené sadenice paradajok. Aby ste ochránili teplomilné paradajky pred nočnými mrazmi, je najlepšie vysádzať ich po májových mrazoch. Pri výsadbe vonku môžete paradajky umiestniť na balkón, terasu, do skleníka alebo do záhrady. Pri výbere správneho miesta je potrebné zvážiť niekoľko dôležitých faktorov.

1. Ideálna pôda pre paradajky

Paradajky uprednostňujú dobre odvodnenú, kyprú pôdu bohatú na živiny. Do pôdy preto môžete pred výsadbou zapracovať špeciálne hnojivo na paradajky s pomalým uvoľňovaním, ako napríklad COMPO Dlhodobé hnojivo s ovčou vlnou. Na jeseň alebo na jar môžete na zeleninové záhony aplikovať aj kvalitný záhradnícky kompost. Na výsadbu do kvetináčov je ideálna kvalitná zemina bohatá na živiny pre zeleninu a paradajky, ako napríklad COMPO Substrát pre paradajky a zeleninu.

2. Optimálne umiestnenie

Paradajky sú skutoční milovníci slnka: majú rady slnečné, teplé a predovšetkým pred vetrom a dažďom chránené miesto. Pri výbere správneho spôsobu pestovania paradajok máte na výber zo všetkých možností.

3. Balkón, záhrada alebo skleník?

Na balkón alebo terasu sú ideálne priestorovo úsporné závesné paradajky, napríklad "Tumbling Tom", alebo kríčkové paradajky, napríklad trpasličí "Primabell". Tieto odrody sa dajú ľahko zasadiť do vyvýšených záhonov alebo menších kvetináčov. Vysoké paradajky sa však dajú pestovať aj na balkóne, ak je kvetináč dostatočne veľký. Paradajkám vždy poskytnite dostatok priestoru na zdravý rast.

Ak chcete rastliny pestovať vonku, môžete použiť špeciálne vonkajšie paradajky, ktoré sú mimoriadne odolné voči chorobám.Vďaka tomu budú vaše rastliny chránené pred nepríjemnými hubovými chorobami, ako je napríklad neskorá pleseň, a to aj počas letných lejakov. Robte im spoločnosť! K paradajkám sa radi pridajú malé rastliny, ktoré milujú teplo, ako napríklad bazalka, mrkva alebo špenát. Vítanými susedmi sú aj kvitnúce kapucínky, nechtík a aksamietnica. Zemiaky by sa naopak mali držať ďalej. Zemiaky napadnuté neskorou plesňou často infikujú susedné paradajky. Táto huba (Phytophthora infestans) môže prezimovať v pôde, takže môže vaše paradajky infikovať hneď na jar. Keď sa neskorá pleseň prejaví, úroda často vyzerá zle. Preto je lepšie vysádzať paradajky na záhon, kde sa predtým nepestovali zemiaky.

Paradajkám sa darí najmä pod ochrannou strechou skleníka. Pri pestovaní v skleníku zabezpečte dostatočné vetranie, najlepšie denne, aby ste zabránili nadmernej vlhkosti. Na pestovanie paradajok je ideálny aj skleník. Mini skleník z fólie poskytuje rastlinám ideálnu ochranu pred vetrom a dažďom, ale zároveň vďaka otvorenej konštrukcii umožňuje rastlinám prístup dostatku slnka a čerstvého vzduchu.

Môžem zasadiť paradajky každý rok na to isté miesto?

Hubové patogény, ako je hnedá hniloba a neskorá pleseň, môžu kolonizovať záhradnú pôdu a napadnúť korene rastlín na záhone. Z tohto dôvodu sa často odporúča zmeniť stanovište alebo vymeniť pôdu. Odrody paradajok, ktoré sú vysoko odolné voči neskorej plesni, sú však zvyčajne v poriadku, ak ich vysadíte na to isté miesto v záhone na dva až tri roky. Najmä pri šľachtených paradajkách je riziko chorôb prenášaných pôdou pomerne nízke.

V opačnom prípade by ste však mali vybrať nové miesto na pestovanie paradajok alebo zmeniť pôdu. Spravidla stačí nechať uplynúť približne štyri roky, kým sa paradajky opäť vysadia na ten istý záhon. Medzitým môžete na záhon vysadiť rastliny z iných čeľadí. Obzvlášť atraktívna je medziposadba nechtíka lekárskeho alebo kapucínky.

Aby sa sadenice uchytili a rástli intenzívne, zasaďte ich o niečo hlbšie, ako boli v kvetináči predtým. Ak ide o štepenú rastlinu, bod štepenia by mal vždy zostať viditeľný nad zeminou. Ak ide o vysoko rastúce tyčkové paradajky, potrebujú oporu, aby sa dlhé stonky počas leta neohýbali. Na to sú vhodné mriežky alebo špirálové tyče z nehrdzavejúcej ocele. Ideálne je pripevniť paradajku k opore priamo pri výsadbe, napríklad pomocou povrázku.

Paradajky potrebujú vlastný priestor na záhone, či už sú vysadené vonku alebo v skleníku. Preto ich vysádzajte približne 60 cm od seba – medzi radmi rastlín by mala byť vzdialenosť približne 80 cm. Tým sa zabezpečí lepšia cirkulácia vzduchu a uľahčí sa zber plodov. Rastlinám paradajok vyhovuje kvetináč s priemerom aspoň 30 cm.

Ak ste paradajky zasadili do čerstvej paradajkovej alebo zeleninovej pôdy, nie je potrebné ich následne hnojiť, pretože štartovacie hnojivo v pôde dodá paradajkám všetky potrebné živiny až na päť týždňov. Ak sadíte do už použitej záhradnej pôdy z predchádzajúceho roka, odporúčame pri výsadbe paradajok pridať časť COMPO Univerzálne dlhodobé hnojivo s ovčou vlnou. Organické, prírodné hnojivo s ovčou vlnou nielenže zabezpečí dlhodobý prísun živín, ale zároveň osvieži starú, použitú pôdu a podporí pôdny život. 

Zdravé, vysoko úrodné paradajky s chutnými plodmi – to je určite cieľom všetkých vášnivých milovníkov paradajok. Čo všetko je však potrebné vziať do úvahy?

V našom článku Pestovanie paradajok: nájdete rýchle a užitočné tipy na starostlivosť o paradajky.

Okamžite po výsadbe je potrebné paradajky hojne zalievať, aby koreňový bal dobre vrastal do záhradnej pôdy. Keď sa korene vašej paradajky dobre usadia v pôde, je dôležité, aby ste svojich chránencov zalievali rovnomerne a pravidelne. Paradajky potrebujú dostatok vlahy, najmä počas horúcich dní. Suchá pôda a opadané listy sú zvyčajne dobrým znamením, aby ste opäť siahli po kanvici so zálievkou. Buďte však opatrní: počas poludňajších horúčav môžu rastliny opadávať listy, aj keď majú dostatok vody. Preto zalievajte len večer alebo skoro ráno, keď si môžete byť istí, že príčinou opadávania listov je skutočne nedostatok vody. Prílišné zalievanie môže viesť k hnilobe koreňov, ktorá rastlinu rýchlo usmrtí.

Najlepšie je pravidelne používať prstový test, aby ste zistili, či je zalievanie opäť potrebné. Je dôležité zalievať paradajky pomaly. To umožní vode rovnomerne preniknúť do pôdy ku koreňom rastliny.

Pri zalievaní paradajok dbajte na to, aby ste zalievali len korene a listy nechávali suché. Zabránite tak šíreniu nepríjemnej neskorej plesne paradajok. Mokré listy sú otvorenou bránou pre hubové patogény. Odporúčame zalievať rastliny ráno: Ak na listy kvapne trochu vody, môžu počas dňa opäť vyschnúť.

Paradajky sú náročné na živiny. Táto obľúbená zelenina preto potrebuje veľa živín na zdravý rast a produkciu aromatických a chutných plodov.

Počas kvitnutia a plodenia prihnojujte paradajky približne raz týždenne špeciálnym hnojivom na paradajky, napríklad hnojivom pre ovocie a zeleninu COMPO. Draslík, ktorý obsahuje, pomáha paradajkám produkovať chutné plody. Pri aplikácii hnojiva postupujte podľa pokynov na obale.

Pravidelné zaštipovanie rastlín paradajok je základným krokom v starostlivosti o ne, aby sa maximalizoval úspech úrody. Ide o odstraňovanie malých bočných výhonkov, ktoré rastú v ohyboch listov medzi dvoma vyvinutými hlavnými výhonkami. 

V auguste môžete odrezať končeky výhonkov a novovznikajúce kvety. Keďže nové plody v tomto čase nemôžu dozrievať, dodáte rastline energiu na lepší vývoj už rastúcich plodov. V lete môžete tiež pravidelne odstraňovať najspodnejšie listy paradajok, aby ste zabránili šíreniu hubových chorôb spôsobených vlhkosťou zo zavlažovacej nádoby.

Na tento účel použite čisté záhradnícke nožnice alebo ostrý nôž, aby ste predišli vážnemu poraneniu a infekcii rezu.

Najnebezpečnejšou a bohužiaľ najčastejšou chorobou paradajok je neskorá pleseň (Phytophthora). Tento hubový patogén na paradajkách spôsobuje hnednutie listov a neskôr aj plodov. Okrem tejto hubovej choroby môžu paradajkám spôsobovať problémy aj mšice a múčnatka.

Prvú úrodu paradajok si môžete vychutnať už v júli. V prípade paradajok v skleníku sú plody niekedy zrelé ešte skôr. Vo všeobecnosti trvá zber paradajok až do prvých jesenných mrazov. Plody sú zvyčajne pripravené na zber, keď získajú intenzívnu farbu. Ak ste napríklad zasadili paradajku so žltými plodmi, tieto plody časom nezčervenajú, ale jednoducho opadajú, ak sa nezbierajú. Na kontrolu, či sú paradajky pripravené na presun do kuchyne, môžete použiť aj tlakový test: ak sú ešte nezrelé, budú na dotyk tvrdé ako kameň. Zelené, nezrelé paradajky sú jedovaté kvôli obsahu solanínu, ktorý je typický pre baklažány.

Ak však na konci obdobia zberu nájdete na svojich paradajkách mierne zelené plody, neznepokojujte sa: môžete ich pokojne nechať dozrieť v dome. Nezrelé paradajky zabaľte do novín alebo vrecka a nechajte ich na teplom mieste s vysokou vlhkosťou.

Tip: K paradajkám pridajte jablko, pretože dozrievajúci plyn etylén v jablkách pomáha paradajkám dozrieť. Vďaka tomu si môžete už po krátkom čase vychutnať zrelé paradajky s plnou chuťou!

Ak sa chystáte sami vysievať paradajky, skôr či neskôr sa nepochybne budete musieť rozhodnúť medzi starými odrodami a hybridnými semenami. Rôzne semená totiž ovplyvňujú vlastnosti sadeníc.