Zemiaky

Zemiak hľuznatý (Solanum tuberosum) je jednoročná rastlina a rovnako ako paradajka patrí do čeľade Solanaceae. V našich krajinách je zemiak známy aj pod názvami erteple, zemchata alebo bandora. Vlastnosti a podrobnosti pestovania tejto zeleninovej rastliny sa môžu líšiť v závislosti od príslušnej odrody zemiakov. V súčasnosti existuje takmer 5 000 odrôd, ktoré sa výrazne líšia farbou a tvarom. Okrem klasických žltých odrôd, ktoré poznáme zo supermarketov, existujú aj modré odrody, ako napríklad "Vitelotte", ktorá zaujme svojou fialovo-bielou mramorovanou dužinou. Existujú múčnaté a voskové odrody a skoré a neskoré odrody. Zemiaky "Sieglinde" dozrievajú od júla, zatiaľ čo neskoré odrody sa zbierajú v októbri.

Napriek svojmu kulinárskemu významu boli zemiaky v našich zemepisných šírkach dlho neznáme. Európske obyvateľstvo si ich začalo vychutnávať až v 16. storočí, keď boli dovezené po mori z Ameriky. Táto nová hľuza sa však spočiatku presadila len vďaka svojim pekným listom. V nemeckých krajinách sa Fridrichovi Veľkému podarilo presadiť túto exotickú zeleninu ako základnú potravinu, a to aj napriek neochote obyvateľstva. Zemiaky sa k nám dostali z Nemecka, konkrétne z Brandenburska. Odtiaľ pochádza aj výraz "zemiak", ktorý čeština prevzala z dolnolužickej srbčiny. Dodnes majú zemiaky svoje stále miesto v každej špajzi. Či už ide o pečené zemiaky, zemiaky v šupke, hranolky, zemiakové placky, zemiakovú kašu, polievku alebo klasické varené zemiaky – vďaka svojej všestrannosti majú v slovenskej kuchyni pevné miesto. Okrem toho sa táto hľuza používa aj ako krmivo pre zvieratá alebo ako základ na výrobu alkoholu.

Rastliny v čase kvitnutia vytvárajú plody zemiakov. Tie sú však jedovaté a nemali by sa jesť. Jedlá časť rastliny – zemiaková hľuza – rastie v pôde. Aj hľuzy sú však surové nejedlé. Nevarené zemiaky obsahujú veľké množstvo solanínu. Solanín slúži ako prirodzená ochrana proti patogénom. Nadmerná konzumácia surových zemiakov môže spôsobiť príznaky otravy. Zemiaky by sa preto mali pred konzumáciou uvariť alebo upiecť.

Rastlina je milovníkom leta. V príjemnom slnečnom teple sa cíti ako doma. Nemá však rada sálavé teplo poludnia. Z hľadiska požiadaviek na prostredie je však táto zelenina pomerne nenáročná: Vhodné sú bežné záhony, vyvýšené záhony, vrecia na sadenie aj veľké vane. To znamená, že sa dá úspešne pestovať aj na balkóne. Zemiakom vždy ponechajte dostatok miesta, pretože potrebujú priestor na tvorbu koreňov a hľúz. Kvetináč by preto mal mať priemer aspoň 25 cm, najlepšie 30 alebo 40 cm. Existujú aj špeciálne sadzače zemiakov, ktoré uľahčujú zber v kvetináčoch.

Zemiakom sa najlepšie darí v kyprej, na živiny bohatej pôde, ktorá sa na slnku rýchlo zahreje a nezostane dlho mokrá. Ideálna je preto piesočnatá alebo hlinitá pôda. Pred výsadbou je najlepšie pôdu obohatiť hnojivom bohatým na živiny. To dodá zemiakom dostatok živín na zdravý rast.

Zemiakom sa môže dariť aj na bežne ťažkej ílovitej pôde, ak sa nakyprí kombináciou jesenného brázdenia a premrznutia pôdy. To funguje tak, že na jeseň pôdu nahrubo prekopete, aby mráz mohol v zime rozbiť hrubšiu pôdu. Prípadne môžete na jar do pôdy zapracovať piesok a pemzu, aby ste ju pripravili pre nové zemiaky.

Tip na striedanie plodín: Zemiaky by sa nemali vysádzať na záhony, na ktorých už boli v predchádzajúcom roku vysadené iné rastliny, napríklad paradajky. Zabráni sa tým výskytu patogénov, ktoré sa špecializovali na túto čeľaď rastlín. Najlepšie je preto dodržiavať štvorročné striedanie plodín.

Môžu sa zemiaky pestovať na vyvýšených záhonoch alebo v kvetináčoch?

Ak majú zemiaky dostatok priestoru, môžu sa bez problémov pestovať na vyvýšených záhonoch. Dôležité je tiež, aby bol vyvýšený záhon správne vyplnený. Hľuzám zemiakov sa darí najmä vedľa póru, mrkvy, kapary alebo nechtíka.

Na pestovanie zemiakov v kvetináčoch sa odporúča sadzačka s objemom aspoň 15 litrov. Dbajte na to, aby bol na dne kvetináča aspoň jeden drenážny otvor, ktorý umožní odtok prebytočnej vody. Odvodňovacie a drenážne otvory účinne zabraňujú zamokreniu, ktoré môže viesť k hnilobe koreňov.

Základom zdravého koreňového systému je pôda bohatá na živiny pre zeleninu. COMPO substrát pre paradajky a zeleninu bez rašeliny s vysokým obsahom humusu a špeciálnym zložením živín poskytuje optimálne podmienky pre silný a vitálny rast rastlín. Vytvára tak najlepší základ pre zdravý rast koreňov. Tip: Vrecko s pôdou môžete použiť aj ako sadiace vrecko a zasadiť zemiaky priamo do neho.

Zemiaky možno pestovať rôznymi spôsobmi:

1. Použite zemiaky z poslednej úrody. Na tento účel by ste mali vopred vytriediť všetky choré a nahnité kusy. Zvyšné zemiaky uskladnite na chladnom mieste s dobrým svetlom, aby sa mohli vytvoriť klíčky na zemiaky, ktoré sa budú sadiť vo februári alebo v marci. Na dočasné uskladnenie sú vhodné drevené debničky a škatule od vajec.

2. Výsadba zemiakov: V závislosti od odrody existujú špeciálne sadbové zemiaky, ktoré sa môžu sadiť do zeme od marca do júna. Výhodou certifikovanej sadby zemiakov je, že bola testovaná na prítomnosť patogénov a môže sa oficiálne používať na vegetatívne rozmnožovanie. Doma vypestované zemiaky už môžu byť ohrozené hubovými patogénmi, ako je Phytophthora infestans, ktorá vedie k neskorej plesni.

3. Výsev semien zemiakov: Namiesto predpestovania môžete zemiaky aj predpestovať. Certifikované semená zemiakov sú k dispozícii už niekoľko rokov. Podobne ako paradajky, uhorky alebo cukety sa tieto semená pestujú na svetlom parapete alebo v teplom skleníku. 

4. Výsadba mladých rastlín: Ak je to pre vás príliš náročné, môžete použiť predpestované mladé rastliny zo záhradného centra alebo škôlky. Najlepší čas na výsadbu mladých rastlín je od mája do júna.

Optimálny čas na výsadbu sadbových zemiakov je od marca do júna. To však do určitej miery závisí aj od odrody. Jedna rada: skoré zemiaky by sa mali prikryť fóliou alebo rúnom, aby boli chránené pred mrazom. Semená zemiakov je najlepšie vysievať na parapet v marci alebo apríli. Keď hrozba mrazov pominie, mladé rastliny sa môžu presadiť do záhrady alebo na balkón. Malé rastliny – či už čerstvo kúpené alebo doma vypestované – je najlepšie aklimatizovať na slnko tak, že ich na niekoľko hodín umiestnite vonku. Po niekoľkých dňoch môžete mladé rastliny zasadiť do ich nového domova.

Výsadba zemiakov krok za krokom

1. Sadenie s odstupom: Rastliny rastú optimálne, ak sú od susednej rastliny vzdialené 30 až 35 cm.

2. Sadenie do hĺbky: Zemiaky sadíme osem až desať centimetrov hlboko, pričom výhonky smerujú nahor. Z každého zemiaka vyrastie nová rastlina s 15 až 25 dcérskymi hľuzami. Ak ste už vypestovali mladú rastlinu, zasaďte ju čo najhlbšie do pôdy, až kým z nej nebude trčať len niekoľko vrchných listov.

3. Pritlačte a zalejte: Pôdu utlačte a dôkladne zalejte. Zemiak sa tak rýchlo udomácni.

Poznámka k času výsadby: Zberová zrelosť nastáva štyri až päť mesiacov po výsadbe v prípade neskorých odrôd a približne tri mesiace v prípade skorých odrôd.

To, či a koľko hladných žalúdkov sa podarí naplniť samotnou úrodou zemiakov, závisí najmä od zavlažovania. Zásobovanie vodou je dôležité najmä pre dcérske hľuzy. Dôležité je udržiavať rovnováhu: Príliš veľa vody nie je dobré, ale ani príliš málo. Skôr ako siahnete po kanvici na polievanie, je najlepšie urobiť test prstom a nahmatať, či je voda stále vlhká na dĺžku prsta pod povrchom pôdy. Ak je, nechajte kanvicu stáť. Ak nie, zalievajte erteple.

Požiadavky závisia od počasia, substrátu, svetelného spádu a tvorby plodov. Plody totiž naberajú na objeme medzi desiatym a štrnástym týždňom. Zemiaky preto potrebujú najviac vody krátko po začiatku obdobia kvitnutia. Zatiaľ čo v prvých troch týždňoch možno zalievanie zanedbať, od tretieho do šiesteho týždňa potrebuje rastlina dostatočný prísun vody a od siedmeho týždňa optimálny prísun.

Pravidlo: Ideálna je pôda s trvalou, ľahkou vlhkosťou. Buďte však opatrní: ak je vlhká, hľuzy sú náchylnejšie na plesne, infekcie a iné choroby.

Máme pre vás aj ďalšie 3 tipy:

1. Ak budete zemiaky zalievať večer, voda sa nebude tak rýchlo odparovať. Okrem toho zalievaním vo večerných hodinách neriskujete spálenie rastlín slnkom.
2. Aby boli zemiaky zdravé, aplikujte vodu priamo do pôdy bez namáčania listov.
3. V období sucha je niekedy dokonca potrebné polievať každý deň.

Zemiaky potrebujú veľa živín, aby koncom leta vytvorili veľké a chutné hľuzy. Ak chcete vytvoriť čo najlepšie podmienky, mali by ste pôdu pred výsadbou obohatiť kvalitným záhradným kompostom. Približne po ôsmich až dvanástich týždňoch budú zemiaky s radosťou prijímať čerstvé živiny. Vyberte si hnojivo s vysokým obsahom živín, napríklad COMPO Záhradnícke hnojivo. To obsahuje optimálne vyvážené zloženie dusíka, fosfátov a draslíka. 

Zemiaky sa zvyčajne pestujú tak, že sa okolo výhonkov navŕši kopec pôdy. Zhŕňaním pôdy sa lepšie akumuluje teplo a vytvára sa viac bočných podzemných výhonkov, na ktorých sa môžu tvoriť hľuzy. Počas pestovania sa hromady zvyčajne robia dva alebo trikrát. Prvýkrát, keď je rastlina vysoká približne 20 cm. Po troch až štyroch týždňoch potom prichádza na rad druhé kyprenie.
Mladé rastliny umiestnite tak hlboko do pôdy, aby bolo vidieť len niekoľko vrchných listov. Keď je rastlina dlhá na dĺžku paže, môžete ju opäť prikryť zeminou – až kým nie je viditeľných len niekoľko vrchných listov.

V závislosti od typu zemiakov dozrievajúcich v pôde sa môžu zbierať od júla do októbra. Uschnuté listy sú neklamným znakom, že je čas na zber. Najlepšie je, ak hľuzy dozrievajú pod zemou ešte dva týždne po odkvitnutí.

Šupka zemiakov stvrdne, keď sú zemiaky zrelé. Predčasnému zberu (zelených zemiakov) sa treba vyhnúť. Horšia kvalita šupky vedie k vyššiemu výskytu chorôb a skracuje trvanlivosť.

Poznámka: Odstránenie nadzemnej časti rastliny zastaví proces dozrievania, a preto má tiež negatívny vplyv na trvanlivosť zemiakov.

Motyky a vidly na zemiaky sú osvedčené nástroje na zber zemiakov. Môžete ich použiť na uvoľnenie pôdy a potom opatrne vytiahnuť hľuzy zo zeme.

Existuje aj niekoľko tipov na skladovanie, ktoré môžu predĺžiť trvanlivosť:

1. Pred uskladnením nechajte zemiaky vysušiť na vzduchu.
2. Zemiaky by sa pred uskladnením nemali umývať, pretože by mohli stratiť svoje ochranné vlastnosti.
3. Poškodené exempláre spracujte v kuchyni a skladujte len nepoškodené zemiaky.
4. Na skladovanie úrody zemiakov sú obzvlášť užitočné drevené debny prepúšťajúce vzduch. Potrebujete tiež suchú, tmavú a chladnú skladovaciu miestnosť. Na skladovanie zemiakov je ideálna pivnica, pretože zemiaky uprednostňujú teplotu okolia štyri až šesť stupňov.
5. Zatiaľ čo príliš nízka teplota dodáva hľuzám sladkú chuť, vysoké teploty a svetlo stimulujú klíčenie. Z tohto dôvodu by ste mali do skladovacej miestnosti zakomponovať aj ochranu pred svetlom (napríklad z novín alebo starého uteráka).
6. Keďže klíčky (ako aj zelená šupka) obsahujú jedovatý solanín, naklíčené zemiaky predstavujú zdravotné riziko. Výnimka: koncentrácia solanínu v čerstvých klíčkoch je taká nízka, že môžete jesť zemiaky s klíčkami dlhými až jeden centimeter. Okolie klíčkov by ste však aj tak mali dôkladne odstrániť.
7. Okrem faktorov prostredia rozhoduje o tom, či a ako dlho sa môžu zemiaky skladovať, aj ich odroda. Zatiaľ čo neskoré odrody sa môžu skladovať mnoho mesiacov, skoré zemiaky nie sú na skladovanie veľmi vhodné.