
Prečo sa bozkávame pod imelom?
Kedysi dávno sa v korune stromu usadilo malé semienko a vyrástla z neho zelená rastlina. V priebehu tisícročí sa okolo tejto nezvyčajnej rastliny začali vytvárať legendy a mýty, ktoré sa dodnes odrážajú v kultúrnych zvykoch rôznych krajín. Obzvlášť známy je tradičný bozk pod imelom. Čo však robí túto rastlinu takou jedinečnou a odkiaľ pochádza tento vianočný zvyk?
"Pod imelom"
Počas vianočného obdobia je ťažké vyhnúť sa zeleným vetvičkám s malými okrúhlymi bobuľkami: Tie vytvárajú vianočnú atmosféru na dverách, oknách alebo v obývacích izbách a dokonca aj Justin Bieber nám spieva z rádia, keď stojí "pod imelom" a bozkáva svoju milú. V skutočnosti je bozkávanie pod imelom známy zvyk, ktorý je rozšírený v mnohých európskych krajinách a v Amerike. Prečo sa však ľudia bozkávajú pod imelom? Aby sme prišli tejto otázke na koreň, urobme najprv niekoľko krokov späť a pozrime sa bližšie na rastlinu imelo.

História imela:
Predpokladá sa, že predkovia dnešných rastlín imela existovali pred miliónmi rokov v období kriedy, keď sa po zemi ešte pohybovali dinosaury. Už vtedy tieto rastliny nerástli na zemi ako iné rastliny, ale "plávali" medzi konármi stromov.
Tento život mimo zeme je pre imelo možný len vďaka tomu, že čiastočne využíva strom: Hoci vďaka svojim stále zeleným listom dokáže samo fotosyntetizovať, musí sa spoliehať na to, že strom ho bude zásobovať vodou a živinami tak, že sa napojí na jeho zásobné kanály a bude z nich čerpať vodu a živiny. Na obranu proti tomu sa stromy snažia poloparazita zahltiť, čo spôsobuje zhrubnutie konárov.
Ako sa však imelo na stromy vôbec dostalo? Pôvodne vraj imelo vytvoril malý chlpatý vačkovec, ktorý vo svojom truse prenášal semená z vetvy na vetvu. Potom, asi pred 25 miliónmi rokov, sa k nim ako nosiči pridali vtáky. Aj dnes zohrávajú naši operení priatelia významnú úlohu pri šírení semien. Po okusovaní bobúľ imela imelo zvyčajne zanecháva na ich zobákoch lepkavé zvyšky, ktoré môžu šíriť na ďalšie konáre. Okrem toho vtáky vylučujú semená nestrávené, čo znamená, že semená imela sa môžu prostredníctvom vtáčieho trusu šíriť na kilometre ďaleko.
S úžasnou magickou silou
Zvláštny vzhľad imela je pravdepodobne jedným z dôvodov mystických príbehov a zvykov, ktoré túto zvláštnu rastlinu obklopujú. Pre germánske kmene, Grékov a Keltov bolo imelo akýmsi božským symbolom, pretože rástlo medzi božským nebom a pozemskou zemou. Napríklad rímsky prírodovedec Plínius Starší písal o Keltoch okolo roku 77 nášho letopočtu. "Pre druidov – ako nazývajú svojich mágov – nie je nič posvätnejšie ako imelo a strom, na ktorom rastie, aj keď je to len dub. [...] Skutočne veria, že všetko, čo na týchto stromoch rastie, je zoslané z neba a je symbolom stromu, ktorý si vybralo samotné božstvo." "Asterix a Obelix" tiež odkazujú na tieto starodávne zvyky: Na výrobu čarovného nápoja, ktorý dáva Galom silnú moc brániť sa proti rímskej légii, druid Miraculix zlatým srpom odreže imelo z duba. A vďaka magickej sile imela Galovia vyhrajú bitku proti početne silnejšej légii.
Proti démonom a čarodejniciam
V stredoveku bolo veľmi obľúbené aj imelo. Používalo sa najmä ako ochranná rastlina proti zlým duchom, démonom a čarodejniciam. Nosilo sa na krku ako amulet, pripevňovalo sa na strešné krovy alebo sa vešalo na vchody do stajní a vchodové dvere – ako sa to robí aj dnes na Vianoce a Nový rok. Ale aj keď nás viera v zlé čarodejnice opustila, imelo stále zohráva úlohu talizmanu pre šťastie v láske – tento význam možno pochádza zo severskej mytológie.
Bozk od bohyne lásky
V severskej mytológii zohráva imelo kľúčovú tragickú úlohu, keďže stálo na začiatku pádu božského kráľovstva Asgard. Začnime však od začiatku: po sne, v ktorom zomiera boh slnka Balder, syn bohyne lásky Friggy, sa jeho matka strachuje. Vydá sa teda na cestu a prinúti všetkých – každý živel, každé zviera a každú rastlinu – sľúbiť, že jej syna nechajú bez úhony. Len imelo vysoko v korunách stromov bohyňa lásky nenavštívi.
Keď ostatní bohovia strieľajú na Baldura pri hre s rôznymi predmetmi a zabávajú sa, že vždy zostáva nezranený, zlý boh Loki využije príležitosť: Dá Baldúrovmu slepému bratovi Hödurovi šíp zo imela a Baldúr ním bez toho, aby to chcel, svojho brata zabije. Slzy, ktoré Frigga prelieva nad synovou smrťou, sa premenia na biele bobule imela.
Baldrovi je dovolené vrátiť sa z ríše mŕtvych až po tom, čo starý svet zanikne a vznikne nový. Hovorí sa tiež, že len Frigga dokázala priviesť svojho syna späť a že sa z toho tak tešila, že pobozkala všetkých, ktorí stáli pod imelom, z lásky a na znamenie, že sa im nič zlé nestane.

Vianočný zvyk
Nie je možné s istotou povedať, kde tento zvyk vlastne vznikol. Možno v jeho vývoji zohrali úlohu rôzne mýty a legendy. Vianočný zvyk však nadobudol mimoriadny význam aj vo viktoriánskej ére, keď prísna etiketa sťažovala mladým párom vzájomné zblíženie. Imelo preto mnohí vnímali ako vítanú príležitosť lepšie sa spoznať bez toho, aby ich spoločnosť odsudzovala. Hovorí sa, že malo zmysel – najmä v Anglicku – zavesiť imelo s čo najväčším počtom bobúľ. Zvykom bolo, že po každom bozku sa musela odtrhnúť jedna bobuľa – ak žiadna nezostala, bozkávanie sa muselo skončiť. Tradícia bozkávania sa pod imelom na Vianoce alebo na Nový rok sa dodnes dodržiava v mnohých krajinách sveta. Napríklad v Škandinávii sa hovorí, že bozkávanie pod imelom zabezpečuje páru večnú lásku – aspoň ak sa tento zvyk koná počas Vianoc, sviatku lásky.
Okrem bozku pod imelom existuje mnoho ďalších tradícií, ktoré súvisia s imelom a láskou. Napríklad sa hovorí, že imelo položené pod vankúš na Silvestra dáva spiacemu dievčaťu sny o budúcom manželovi. Vo Francúzsku sa príbuzní a milí priatelia bozkávajú, keď sa stretnú pod imelom. Imelo hrá dôležitú úlohu aj v starých svadobných zvykoch ako symbol plodnosti.
Ak ste už dostali chuť na imelo alebo by ste jednoducho chceli použiť vždyzelené vetvičky na dekoratívne účely, môžete sa poobzerať po svojej záhrade alebo okolí, či nenájdete nejaké imelo. Napríklad imelo listnaté, poddruh imela bieleho (Viscum album), uprednostňuje listnaté stromy, ako sú breza, lipa, javor alebo jabloň. Keď teda listnaté stromy na jeseň postupne strácajú listy, je ťažké imelo listnaté prehliadnuť: Sedia ako malé okrúhle hniezda v korunách stromov a pozerajú sa na nás vo svojom večne zelenom listovom šate. Existujú aj ďalšie dva poddruhy imela bieleho: imelo jedľové a imelo borovicové, ktoré sú rovnako ako imelo listnaté pomenované podľa svojich hostiteľských rastlín.
Dub, ktorý údajne zohrával obzvlášť dôležitú úlohu pre Keltov a germánske kmene, je zriedka napadnutý imelom bielym. Tu sa skôr stretnete so imelom dubovým. Tento poloparazit listnatých stromov sa totiž špecializuje na duby, ako je dub anglický, dub červený a dub sedembodový. Avšak imelo dubové patrí do inej čeľade ako imelo biele: patrí do čeľade tŕňovité, nie do čeľade santalové ako imelo biele. Okrem toho imelo dubové v zime stráca listy.

Mali by ste si však uvedomiť, že v prírode nesmiete imelo strihať bez povolenia. Hoci si nemusíte najímať druida so zlatým srpom, na orezávanie je potrebné povolenie na ochranu stromov. Mnohí ľudia odrezali zo stromov celé konáre, čím strom vážne poškodili. Najlepšie je jednoducho kontaktovať miestny orgán ochrany prírody. Žiadané vetvičky imela si môžete kúpiť aj na vianočných trhoch alebo v kvetinárstvach.
Niektorí ľudia imelo milujú, iní ho nenávidia. Hoci ľudia radi používajú imelo ako zimnú dekoráciu, vo vašej záhrade môže spôsobiť problémy. Stálezelené poloparazity sa môžu vymknúť spod kontroly a spôsobiť dlhodobé poškodenie stromu. Preto je najlepšie imelo pravidelne orezávať alebo ho úplne odstrániť. Ak v záhrade nemáte imelo, ale chceli by ste ho vysadiť, môžete jednoducho nazbierať niekoľko zrelých bobúľ imela a napichať ich do brázd v kôre budúceho hostiteľského stromu. Stačí sa pozrieť, či na jar nasledujúceho roka uvidíte malé lístky – potom bola kolonizácia úspešná! Môže však trvať niekoľko rokov, kým imelo vytvorí dlhšie vetvy s obľúbenými bielymi bobuľami.
Možno vás zaujímajú aj tieto témy: