Niekedy sa veľmi rýchlo stane, že svieže zelené, silné listy izbových rastlín opadajú a žltnú. Ak svoje rastliny pozorne sledujete a poznáte typické príznaky, môžete svojim rastlinám rýchlo pomôcť alebo aspoň včas zabrániť tomu, aby to zašlo tak ďaleko. Tu nájdete najčastejšie problémy s izbovými rastlinami a ako si s nimi poradiť.
Príznaky | Toto môže byť dôvod | Ako im pomôcť |
---|---|---|
obmedzený rast, svetlé listy | nedostatok dusíka, škodcovia | hnojenie, kontrola rastliny na prítomnosť škodcov alebo ich odstránenie |
veľmi malé listy | nedostatok živín alebo svetla | hnojenie, výber svetlejšieho stanovišťa |
hnedé alebo suché špičky listov | suchý vzduch v kombinácii s teplotou alebo nedostatkom vlhkosti | postrek rastliny vodou, zmena stanovišťa |
žlté listy | nedostatok železa, príliš veľa alebo príliš málo vody, nedostatok svetla | presadenie, zalievanie odvápnenou vodou, svetlejšie stanovište |
opadané listy | prievan, nadmerné zalievanie | zmena stanovišťa, obmedzenie zalievania |
rýchlo rastúce, vysoké výhonky | nedostatok svetla | výber svetlejšieho stanovišťa |
opadávanie listov, hnijúce korene | hniloba koreňov (choroba), nadmerné zavlažovanie | odstránenie zhnitých koreňov a presadenie, obmedzenie zalievania |
lepkavý povlak na listoch | škodcovia | kontrola rastliny na prítomnosť škodcov alebo ich odstránenie |
Menej je niekedy viac
Veľmi častým problémom izbových rastlín je nadmerné zavlažovanie. Často si totiž o svojich rastlinách myslíme príliš veľa. Preto je vždy najlepšie pred zalievaním zapichnúť prst niekoľko centimetrov do pôdy. Aj keď je povrch už suchý, pôda pod ním môže byť ešte vlhká. Ak rastlinu prelejete, hrozí, že jej korene odumrú. Preto platí pravidlo: menej je viac!
V zime však môže platiť aj opak. Ak je rastlina príliš blízko horúceho vykurovacieho telesa, voda sa veľmi rýchlo vyparí a pôda vyschne. Tieto rastliny by sa mali zalievať častejšie.
Záleží na správnom množstve
Živiny sú nevyhnutné pre zdravý rast rastlín a silnejšiu ochranu proti škodcom a chorobám. Dôležité sú najmä dusík, fosfor, draslík a železo. Pri dostatočnom a pravidelnom hnojení možno tieto základné živiny rastlinám dodať. Počas rastovej fázy od marca do októbra by sa väčšina izbových rastlín mala hnojiť každý jeden až dva týždne, v zime stačí hnojenie raz za mesiac.
Keď máte na výber
Správne umiestnenie je alfou a omegou zdravého rastu izbových rastlín a rozhodujúca je súhra svetla, vzduchu a teploty. Už pri kúpe rastliny by ste preto mali brať do úvahy jej vhodné umiestnenie. Preto má zmysel vybrať vhodné miesto pre rastlinu ešte pred jej kúpou.
Poznávacím znakom príliš teplého alebo príliš suchého miesta sú listy s hnedými končekmi alebo čiernymi škvrnami. Ak špičky listov zožltnú, znamená to, že miesto je príliš chladné. Aj opadávanie listov je často spôsobené príliš chladným miestom alebo prievanom. Ak rastliny veľmi rýchlo tvoria vysoké a pomerne slabé výhonky, je pre ne príliš tma. Pri rýchlom raste sa rastlina snaží nájsť alternatívne zdroje svetla, pretože na fotosyntézu je k dispozícii príliš málo svetla.
V zime je ďalším typickým problémom suchý vzduch z vykurovacieho systému. Listy rastliny rýchlo vysychajú a usadzuje sa na nich prach. Rastlina dokáže zachytiť menej svetla a v dôsledku toho uskutočňuje menej fotosyntézy. Preto rastliny s veľkými listami pravidelne utierajte mäkkou a vlhkou handričkou. Malolisté rastliny môžete sprchovať každé štyri až šesť týždňov. Na tento účel najprv umiestnite balené rastliny do plastového vrecka, aby ste zabránili zamokreniu pestovateľského substrátu, pretože rastlina potrebuje v zime málo vody, a nakoniec očistite listy.
Ak chcete zistiť, ktoré rastliny znášajú suchý vykurovací vzduch, studené chodby, tmavé kúty obývacích izieb alebo vlhké kúpeľne, pozrite si náš článok "Ideálne umiestnenie: Izbové rastliny do každého kúta".
Malí nevítaní hostia
Mnohých škodcov a choroby možno odhaliť, až keď je neskoro. Väčšina škodcov je totiž taká malá, že ich spočiatku prehliadnete. Najmä v zime, keď sú rastliny už oslabené suchým, teplým vzduchom z kúrenia a nedostatkom svetla, to majú škodcovia ľahké. Preto sa odporúča v tomto období na rastliny pozorne dohliadať. Pri prvých náznakoch zmeny farby, zvlnených listov, jemných vlákien medzi listami alebo lepkavého povlaku na listoch je čas rýchlo konať. Postihnutú rastlinu je najlepšie oddeliť od ostatných, aby sa zabránilo jej ďalšiemu šíreniu.
Toto sú najčastejšie sa vyskytujúci škodcovia a choroby zelených rastlín:
Škodcovia/ choroby | Čo sa deje s rastlinou | Ako to zistiť |
---|---|---|
Múčnatka | Múčnatka je hubové ochorenie, pri ktorom huba zbavuje rastliny živín. | Na koncoch výhonkov a na vrchole listov rastliny sa vytvára belavý práškovitý povlak. Listy sa krútia, strácajú farbu a opadávajú. |
Vlnatka | Vlnatky vysávajú živiny z listov a vylučujú medovicu, ktorá spôsobuje lepivosť listov. Okrem toho listy žltnú, krútia sa a potom opadávajú. | Listy majú lepkavý povlak a na spodnej strane listov chumáče vaty. |
Molice | Larvy molice podobne ako vlnatka sajú šťavu z rastliny a vylučujú medovicu. | Na listoch sa vytvárajú žltkasté škvrny a lepkavý povlak. Malé larvy možno vidieť na spodnej strane listu. |
Roztoče | Roztoče vytvárajú jemné pavučiny v pazuchách listov a na spodnej strane listov, neskôr na celých listoch. Svojou sacou činnosťou oberajú rastlinu o živiny. | Na listoch sa objavujú bieložlté škvrny a časom blednú. |
Červce | Červce tiež vysávajú živiny z listov rastliny a vytvárajú medovicu, ktorá leží na listoch ako akási vosková vrstva. | Na listoch sa vytvára lepkavý povlak a na listových žilkách sú sivé alebo hnedé šupinky. |
Vošky | Miesta, kde vošky sajú, sú viditeľné ako „škvrny“ a vedú k skrúteným listom, v najhoršom prípade až k úhynu celej rastliny. | Vošky sú výrazne väčšie ako iní škodcovia, takže ich možno ľahko spozorovať voľným okom. |
Smútivky | Smútivky sa živia predovšetkým koreňmi rastlín vo vlhkej pôde, čo vedie k rýchlemu úhynu klíčiacich rastlín a sadeníc. | Smútivky možno vidieť voľným okom, vyplašia sa hlavne pri zalievaní rastlín, a tak sa zviditeľnia. |
Sťahovanie môže byť stresujúce
Presádzanie je nevyhnutné pre zdravý rast rastlín. Izbové rastliny by sa preto mali presádzať do väčšej nádoby skoro na jar každé dva až tri roky (pri väčších rastlinách sa odporúča štyri až päť rokov). Účinky tohto postupu by sa však nemali podceňovať. Rastlina je z presunu spočiatku šokovaná: je vytrhnutá zo známeho prostredia, stráca korene a musí si najprv zvyknúť na čerstvú, voľnú pôdu. Nie je preto ničím výnimočným, že rastliny krátko po presadení stratia listy alebo ich dokonca zhodia. Nemajte však obavy: z dlhodobého hľadiska sa rastlina bude v novom prostredí cítiť ako doma a odmení sa vám ešte väčším množstvom listov a intenzívnym rastom.
Ďalšie informácie o starostlivosti o zelené rastliny
Naše produkty pre vaše zelené rastliny