Rôzne typy pôdy – stručný prehľad

Pozrime sa najprv na piesočnaté pôdy. Čistá piesočnatá pôda a hlinitopiesočnatá pôda sa vo všeobecnosti vyznačujú určitou chudobou na živiny, dobrým prevzdušnením, schopnosťou rýchlo sa zahrievať a suchosťou. Vzhľadom na hrubozrnnosť tejto pôdy cez ňu ľahko presakuje dažďová voda, takže pôda je po krátkom čase opäť suchá. Priepustnosť vody je preto veľmi dobrá, ale schopnosť pôdy zadržiavať vodu je nízka. Piesočnatá pôda sa tiež pomerne rýchlo zahrieva, čo urýchľuje proces vysychania.
Vďaka svojej hrubozrnnej štruktúre dostáva pôda veľké množstvo kyslíka. To je prospešné najmä pre pôdne živočíchy, ktoré dýchajú vzduch a rozkladajú opadané a odumreté časti rastlín. Piesočnatá pôda však nie je bohatá na živiny. Je to spôsobené jednak jej nízkou schopnosťou zadržiavať vodu, jednak jej vysokou priepustnosťou, ktorá spôsobuje, že živiny sa vyplavujú spolu s presakujúcou vodou.
Má to však jednu malú výhodu: piesočnatá pôda je veľmi dobre obrábateľná – a rastliny, ktoré môžu rásť na piesočnatej pôde, sú rady, že nehrozí nebezpečenstvo zamokrenia.

Tip pre záhradníkov na piesočnatých pôdach. Zvýši sa tak jej schopnosť zadržiavať živiny a vodu. Pri starostlivosti o rastliny by ste mali dbať aj na pravidelné zavlažovanie a hnojenie. Zalievajte a hnojte šetrne, ale v pravidelných, kratších intervaloch. Dodatočná vrstva mulča navyše môže zabrániť odparovaniu a silným teplotným výkyvom.

Extra tip: Piesočnatá pôda zvyčajne obsahuje málo vápnika, a preto reaguje veľmi kyslo, t.j. má nízku hodnotu pH. Ak ste napríklad založili trávnik na pomerne piesočnatej pôde, mali by ste ho v prípade potreby vápniť. Najlepšie je dať si urobiť rozbor pôdy, ktorý vám ukáže, aké živiny sa v pôde nachádzajú a kde je potrebné urobiť zmeny. Testy na takúto analýzu sú k dispozícii v záhradných centrách.

Tip na výsadbu: V ľahkých a chudobných pôdach pestujte nenáročné divoké kvety alebo trvalky, ako napríklad konvalinky, žeruchu, levanduľu, konvalinku, flox alebo plamienok.

Čistá sprašová pôda je veľmi zriedkavá, v mnohých regiónoch je to skôr piesčitá alebo hlinitá spraš. V závislosti od typu pôdy má pôda rôzne vlastnosti. Napríklad hlinitá sprašová pôda je pomerne humusovitá a má dobrú schopnosť zadržiavať vodu. Okrem toho rastliny môžu pôdu pomerne dobre zakoreniť. Celkovo sa považuje za pomerne úrodnú a vhodnú pre širokú škálu rastlín. Silné dažde však môžu spôsobiť zamokrenie. Situácia je trochu odlišná v prípade piesočnatej sprašovej pôdy: jej priepustnosť je podstatne vyššia, a preto je riziko zamokrenia malé. Hoci piesočnatá sprašová pôda zadržiava o niečo viac vody a živín ako čistá piesočnatá pôda, pre mnohé rastliny to nestačí. Pomôcť môže trochu humusu a kvalitná pôda, ktorá tiež zvýši schopnosť zadržiavať vodu.

Záhradkársky tip pre sprašovú pôdu: Zadržiavaciu schopnosť piesočnatej sprašovej pôdy môžete zlepšiť pridaním hlinitej pôdy a kompostu. Naopak, hlinitej sprašovej pôde pomôže k prevzdušneniu trocha piesku.

Tip na výsadbu: Na hlinitej sprašovej pôde sa veľmi dobre darí rôznym rastlinám, napríklad ružiam, bobuľovým kríkom, ovocným stromom či zelenine. Naopak, v piesčitejšej pôde sa lepšie cítia menej náročné rastliny.

Na rozdiel od ľahkej piesčitej pôdy patrí ílovitá pôda k „ťažkým pôdam“, ktoré neprepúšťajú vodu a dajú sa len ťažko obrábať. Namiesto kremenca alebo úlomkov hornín sa ílovité pôdy skladajú prevažne z jemnozrnných ílových minerálov. Tie majú schopnosť nasať vodu a napučať. Sušenie pôdy potom trvá pomerne dlho, a minerály sa zmenšujú len postupne. Nezostáva tak miesto pre čerstvý kyslík, čím sa zvyšuje riziko zabahnenia a premokrenia. Ak ílové minerály po dlhšej dobe vyschnú, zmrštia sa, ale zároveň extrémne stvrdnú – čo, podobne ako pri ich nasýtení vodou, sťažuje obrábanie pôdy.

Napriek tomu, že pôda má dobrú schopnosť zadržiavať vodu a vysoký obsah živín, rastlinám veľmi neprospieva. Drobné ílové častice viažu vodu a živiny tak efektívne, že sú pre rastliny len ťažko dostupné. Ílovitá pôda sa preto nazýva aj „studená pôda“, pretože sa – na rozdiel od piesčitej pôdy – veľmi pomaly ohrieva, no na jeseň sa zase dlho ochladzuje.
Čisto ílovitá pôda sa preto ťažko obrába, korene rastlín len ťažko prenikajú hustou pôdou a prevzdušnenie má od ideálu ďaleko. Z týchto dôvodov sa mnohé mikroorganizmy a rastliny v ťažkej ílovitej pôde necítia dobre. Na pôde s obsahom ílu nad 75 % už rastliny vôbec nerastú.

Pri sprašovo-ílovitej pôde je situácia o niečo priaznivejšia, pretože prítomnosť spraše zabezpečuje určitú priepustnosť a môže tak ťažkú pôdu trochu prekypriť. Zlepšenie kvality pôdy si však vyžaduje určitú námahu.

Záhradnícky tip pre ílovitý typ pôdy: Ak máte pôdu s vysokým obsahom ílu, je potrebné ju pravidelne rýľovať, aby sa prekyprila. Okrem toho by ste do nej určite mali pridávať piesok a humus. Drenáž v hlbšej vrstve pôdy zložená z hrubších kameňov, piesku a štrku môže zabrániť premokreniu. Veľmi účinné je aj položenie drenážnej hadice.

Tip na výsadbu: V stredne ťažkej, sprašovej alebo hlinito-ílovej pôde s obsahom ílu od 25 do 45 % môžu dobre rásť rôzne rastliny, napríklad ovocné stromy, trvalky či zelenina. Keďže je však pôda na jar často ešte veľmi chladná, skorý výsev sa neodporúča. Väčšina semien má totiž radšej teplo a vlhko než chlad a vlhko. Mrkva alebo zemiaky tiež uprednostňujú piesočnatú, suchšiu a teplejšiu pôdu.

Hlinité pôdy sú tvorené zmesou s približne rovnakým podielom ílu, spraše a piesku, a majú teda rôzne vlastnosti. Na rozdiel od ľahkej piesočnatej pôdy a ťažkej ílovitej pôdy sa táto pôda označuje ako „stredne ťažká pôda“. Považuje sa takpovediac za zlatú strednú cestu. Vďaka obsahu piesku dobre prepúšťa vodu, no vďaka obsahu ílu zároveň zadržiava dostatočné množstvo vlahy. Rastliny v nej môžu dobre zakoreniť a pôda je dostatočne prevzdušnená. Okrem toho má táto pôda často vysoký obsah živín, pretože ich dokáže dobre viazať. Vďaka stredne ťažkej štruktúre sa pôda pomerne dobre obrába. Treba však vynaložiť o niečo viac úsilia než pri piesočnatej pôde.

Tip pre záhrady s hlinito pôdnym typom: Ak ste do hlinitej pôdy niekoľko rokov vysádzali rastliny so strednými až vysokými nárokmi na živiny, je možné, že už živiny z pôdy vyčerpali. Preto je vhodné napríklad na jar aplikovať jednu dávku dlhodobo pôsobiaceho hnojiva pre trvalky, zeleninu alebo ovocné rastliny. V prípade potreby môžete dodatočne prihnojiť tekutým hnojivom.

Tip na výsadbu: Hlina sa považuje za veľmi úrodnú a v zásade vhodnú pre všetky úžitkové rastliny. Podľa toho, o aké rastliny ide, môžete pôdu pred výsadbou ochudobniť pieskom, alebo obohatiť humusom.